Binokulárny ďalekohľad je najrozšírenejší typ ďalekohľadu. Vďačí za to hlavne tomu, že takmer v každej cenovej kategórii sa nájde model, ktorý uspokojí špecifické potreby konkrétneho užívateľa. Aj preto je dobré oboznámiť sa pred kúpu s niektorými základnými pojmami, aby ste si kúpili práve ten pravý ďalekohľad pre Vás.
Zväčšenie
Na označovanie binokulárov väčšina výrobcov používa dvojicu čísel, napr. 8×42 alebo 15×70. Tieto dve čísla poukazujú na dva najdôležitejšie parametre binukulára. Prvé číslo (v týchto prípadoch 8x alebo 15x) označuje zväčšenie. Medzi ľuďmi kupujúcimi si prvý binokulár často dochádza k snahe kúpiť si binokulár s čo najväčším zväčšením. Je si však treba uvedomiť, že veľké zväčšenie so sebou prináš aj množstvo nevýhod. Okrem problematického držania ďalekohľadu pri veľkom zväčšení (tras rúk a vyplývajúci tras obrazu – pri 15x násobnom zväčšení je nutnosťou ďalekohľad aspoň o niečo oprieť) vystupuje to, že so zväčšujúcim sa zväčšením prudko klesá jas pozorovaného obrazu a skutočné zorné pole sa výrazne zmenšuje.
Relatívne často sa môžete pri hľadaní ďalekohľadu stretnúť aj s označením napríklad 7-15×35. V tomto prípade ide o tzv. zoom binokulár, ktorého zväčšenie sa dá plynulo meniť od 7x do 15x. Na prvý pohľad to vyzerá, že zoom binokulár je mimoriadne praktický vynález, žiaľ práve napriek premennému zväčšenie vo viacerých oblastiach za klasickými binokulármi zaostáva. Ich okuláre, hlavne pri malých zväčšeniach, poskytujú veľmi úzke zorné pole. Používateľ má pocit že pozerá cez úzku rúrku alebo kľúčovú dierku. Pri maximálnom zväčšení sa ich zorné pole už blíži klasickým binokulárom s pevným zväčšením, ale znova tak isto ako pri klasických binokulároch je pozorovateľný výrazný pokles jasu pozorovaného obrazu. Zoomovacie binokuláre skúsení pužívatelia nepoužívajú, nevyhľadávajú. Nie je určite náhoda, že vo vyšších kategóriách sa zoomovacie binokuláre neponúkajú.
Priemer
Druhým najdôležitejším parametrom binokulára je priemer objektívu. Tento údaj je vyjadrený druhým číslom v označení ďalekohľadu, takže v prípade ďalekohľadov 8×42 a 15×70 sú priemery objektívov 42 mm resp. 70 mm. Priemer je veľmi dôležitý z pohľadu schopnosti zachytiť čo najväčšie množstvo svetla, hlavne pri pozorovaní za slabých svetelných podmienok (súmrak alebo nočné pozorovanie). Žiaľ, so zväčšujúcim sa priemerom objektívov značne rastie aj hmotnosť a veľkosť ďalekohľadu, čo pri pozorovaní ďalekohľadom držaným v rukách sťažuje jeho používanie. Na pozorovanie prírody doporučujeme ďalekohľady s priemerom 40-50 mm, na astronomické pozorovania nie je na škodu aj priemer 100 mm a viac – tu je už však použitie vhodného statívu nevyhnutné. Rozumným kompromisom môže byť binokulár s malým zväčšením (7-12x) a priemerom 50-60 mm.
Objektív
Optickým členom, ktorý má výrazný vplyv na kvalitu obrazu pozorovaného v binulári je objektív. Objektív paralelné svetlené lúče, ktoré do neho prichádzajú, láme a sústredí ich v ohnisku. Šošovky však nelámu svetlo všetkých vlnových dĺžok rovnako, preto sa svetelné lúče rôznych vlnových dĺžok nestretávajú presne v ohnisku. Pri pozorovaní obrazu potom vidíme, že binokulár „farbí”, teda zobrazuje falošné farebné (červené-modré-fialové) lemy okolo kontrastných objektov. Na minimalizovanie „farbenia” sa využíva niekoľko riešení. Jedným z nich je vyrábanie objektívov z dvojice šošoviek zo skla s rôznym indexom lomu. (Na trhu sa už však objavujú aj binokuláre, ktorých objektívy sa skladajú z troch alebo štyroch šošoviek). Najlepšiu korekciu farebnej chyby však dosahujú binokuláre, ktorých objektívy sú vyrobené zo špeciálnych (a drahých) skiel. Tieto sa nazývajú apochromatické binokuláre a výrobcovia ich iznačujú najčastejšie skratkami SD, ED, HD, a pod.
Objektívy binokulárov však nie sú zaťažené len farebnou chybou. Hlavne smerom ku kraju zorného poľa sa vyskytujú aj ďalšie chyby, napr. sa znižuje ostrosť obrazu, rôzne súdkovité či ľadvinovité skreslenia a pod. Tieto chyby sa dajú minimalizovať tým, že objektív binokulára sa nevyrobí z dvoch, ale z troch či dokonca štyroch šošoviek. Výborne navrhnutý objektív, precízne vyrobený s použitím moderných skiel – toto všetko sú podmienky ktoré musí spĺňať kvalitný binukolár. Ani výborný objektív však ešte nie je zárukou vynikajúceho obrazu – na ňom sa totiž podieľa ešte množstvo nižšie popísanyých optických elementov.
Hranoly
Hranoly sú veľmi dôležité časti binokulárov. Vďaka nim nepozorujeme obraz obrátený „hore nohami” a zabezpečujú aj to, že moderné binokuláre sa dajú vyrábať v kompaktných veľkostiach. Na trhu sa nachádzajú dva druhy hranolových systémov: S Porro hranolmi alebo so strechovými hranolmi.
Strechové hranoly sú v tele binokulára uniestnené v jednej línii, takže aj pohľadom na binukulár zvonku vidíme, že sú v ňom použité práve tie. Takéto binokuláry majú kompaktnejšie rozmery a ich tubusy sú priame. Kvôli technologickej náročnosti je výroba strechových hranolov drahšia ako výroba Porro hranolov, preto sa s kvalitnými strechovými hranolmi stretnete hlavne pri drahších binokulároch. Ďalekohľad s Porro hranolmi takisto ľahko rozoznáte už na prvý pohľad – ich tubusy sú zalomené a objektívy nie sú v jednej línii s okulármi. Binokuláre s Porro hranolmi sa dajú vyrobiť v rovnakej kvalite ako binokuláre so strechovými hranolmi ale za nižšiu cenu.
Nie len tvar, ale aj materiál z ktorého sú hranoly vyrobené je dôležitým parametrom. Drahšie hranoly sa vyrábajú zo skla BAK4 (barium-crown) a lacnejšie zo skla BK7 (borosilicate). Hranoly BAK4 zaručujú ostrejší, kontrastnejší obraz, takže v kvalitnejších binokulároch sa stretnete len s nimi.
Achilovou pätou mechanických častí binokulárov je uloženie hranolov. Ak nie je dostatočne masívne, hranoly sa môžu po čase používania pohnúť zo svojho miesta, čím rozladia súososť oboch optický osí binokulára. Malú nesúososť binokulára je schopný kompenzovať náš mozog – ale dlhodobé používanie takto rozoseného ďalekohľadu môže viesť k bolestiam hlavy a/alebo očí. Veľká nesúososť binokulára sa prejavuje pozorovaním zdvojeného obrazu. Modely s Porro hranolmi sú na otrasy citlivejšie ako modely so strechovými hranolmi. Súososť oboch optických osí binokulárov renomovaný výrobcovia precízne kontrolujú, ďalekohľady pred expedovaním optický špecialisti premerajú a nastavujú na špeciálnych prístrojoch – čo sa samozrejme prejaví aj na ich cene.
Antireflexné vrstvy
Sklo bez antireflexnej vrstvy odráža minimálne 4% dopadajúceho svetla, inak povedané, prepúšťa menej ako 96% prichádzajúceho svetla. Množstvo (často krát až 10!) sklenených povrchov (rozhraní sklo/vzduch) by v prípade, že by na nich neboli aplikované antireflexné vrstvy, výrazne znížilo množstvo svetla prechádzajúceho cez binokulár a obraz by bol málo jasný.
Najlacnejšie antireflexné vrstvy rubínovo červenej farby, s ktorými sa môžeme stretnúť na tržnicových ďalekohľadoch, nie sú v pravom slova zmysle antireflexné vrstvy. Ich cieľom je potlačiť výraznú farebnú chybu nekvalitného ďalekohľadu. Kvôli týmto vrstvám je obraz pozorovaný v binokulári najčastejšie ciánovo modrý.
Na lacnejších binokulároch nájdeme najčastejšie antirexlexné vrstvy modrej farby, ktoré naznačujú použitie jednej antireflexnej vrstvy. Ak je táto vrstva aplikovaná na všetky optické povrchy, straty svetla v binokulári sú zväčša akceptovateľné. Takéto binokuláre výrobcovia označujú ako „fully coated”. Vyššiu kvalitu znamená označenie „multi-coated” kde aspoň jeden povrch (najčatejšie objektív) má nanesené viacnásobné (väčšinou zelenej farby) antireflexné vrstvy. Ozaj kvalitné binokuláre majú vrstvy „fully multi-coated” čo znamená, že všetky optické povrchy (aj hranoly) sú pokryté viacnásobnými antireflexnými vrstvami (zelenej alebo hráškovej farby): takéto riešenie zaručuje najlepšiu priepustnosť svetla cez binokulár. Na špičkových binokulároch sa na strechových hranoloch používajú fázovo korigované reflexné vrstvy (phase coated) ktoré zaručujú čo najžiarivejšie farby pozorovaného obrazu a ešte menšie straty svetla.
Zorné pole
Asi tretím najdôležitejším parametrom binokulára je hodnota skutočného zorného poľa. Túto výrobcovia udávajú dvoma spôsobmi. Hodnota vyjadrená v uhlových stupňoch je zrozumiteľná a užitočná hlavne pre astronómov. Napríklad binokulár 15×70 so zorným poľom veľkosti 4.4° ukáže naraz časť oblohy, ktorej priemer je 9 násobne väčší ako priemer mesiaca v splne. Pre záujemcu o pozemné pozorovanie je dôležitejšia a zrozumiteľnekšia hodnota zorného poľa v metroch, ktorá hovorí o tom, aký veľký bude priemer zorného poľa na vzdialenosť 1000 metrov. Pre priemerný binukulár 8×42 je táto hodnota okolo 120 m.
Vplyv na veľkosť pozorovaného skutočného zorného poľa má aj veľkosť zdanlivého zorného poľa okulára. Veľkosť zdanlivého zorného poľa okulára môžeme veľmi ľahko vypočítať. Pre vyššie spomínaný okulár 15×70, ktorého skutočné zorné pole je 4,4°, stačí túto hodnotu vynásobiť jeho zväčšením. Pri vynásobení 4,4° x 15 získame hodnotu 66° – takéto veľké zdanlivé zorné pole majú okuláre použité v binokulári. Súčasné binokuláre majú väčšinou veľkosť zdanlivého zorného poľa okulárov medzi 50° a 70°. Pri veľkých hodnotách zdanlivého zorného poľa sa môže stať, že okraje pozorovaného obrazu budú zaťažené optickými chybami binokulára, pri malých hodnotách zas môže mať používateľ pocit, že pozerá do kľúčovej dierky. Hlavne binokuláre so zoomom často sklamú pozorovateľa svojím úzkym zdanlivým zorným poľom.
Priemer výstupnej pupily
Priemer výstupnej pupily má veľmi velký vplyv a málokto pozná alebo si uvedomuje jeho dôležitosť. Výpočet priemeru výstupnej pupily je veľmi jednoduchý, stačí vydeliť priemer objektívu zväčšením; teda pre binokulár 8×42 je priemer výstupnej pupily 5.25 mm (42/8 = 5.25).
Na čo má vplyv priemer výstupnej pupily? Ak je táto hodnota väčšia, ako aktuálny priemer zreničky nášho oka, časť svetla sa stratí, teda obraz, ktorý budeme pozorovať v binokulári, nebude jasnejší ako keby sme ho pozorovali binokulárom s menším priemerom. Cez deň je priemer našej zreničky 1-2 mm. V hlbokej tme, po dokonalej adaptácii sa zrenička vie výrazne roztiahnuť – u mladých ľudí až na priemer 7 mm, u starších ale len na cca 5 mm. (Presné hodnoty sú rôzne a závisia na rúznych faktoroch, od genetických daností až po momentálny zdravotný stav.)
| Vek | Priemer pupily |
| <25 | 7 mm |
| 30 | 6.5 mm |
| 35 | 6 mm |
| 45 | 5.5 mm |
| 60 | 5 mm |
| 80 | 4.5 mm |
V praxi to znamená nasledovné: výstupná pupila binokulára 7×50 má priemer cca 7 mm, cez deň sa nám však do oka dostane len svetelný zväzok priemeru 1-2 mm. Tým pádom využívame len 7-14 mm (!) priemer objektívu. V noci, u ľudí ktorých zrenička sa neroztvorí na viac ako 5 mm, sa naďalej stráca časť svetla, kedže zo 7 mm svetelného zväzku sa nám do oka dostane len 5 mm – pozorovaný obraz nebude o nič jasnejší akoby sme ho pozorovali binokulárom s rozmermi 7×35 alebo 10×50. (Mladší pozorovatelia, ktorých zrenička sa dokáže roztvoriť až na 7 mm, logicky dokážu využiť celý priemer výstupnej pupily ďalekohlľadu, preto uvidia jasnejší obraz.
Jas pozorovaného obrazu je preto veľmi ovplyvňovaný priemerom výstupnej pupily. Okrem toho je veľmi dôležitá aj priepustnosť svetla: teda koľko percent svetla sa nám dostane cez celý binokulár až do oka, resp. koľko sa ho stratí v optike.
Vzdialenosť výstupnej pupily
Hodnota vzdialenosti výstupnej pupily (v milimetroch) hovorí o tom, z akej blízkosti musíme do ďalekohľadu pozerať, aby sme videli celé zorné pole. Tento parameter je veľmi dôležitý pre ľudí, ktorí pozorujú s okuliarmi: pri vzdialenosti výstupnej pupily menšej ako 15 mm neuuvidia s okuliarmi celé zorné pole.
Index relatívnej svetelnosti (geometrická svetelnosť)
Index relatívnej svetelnosti – teoreticky – umožňuje porovnať jas pozorovaného obrazu v binukulároch s rôznymi parametrami. Na jeho výpočet postačuje priemer výstupnej pupily v mm umocniť na druhú. Index relatívnej svetelnosit pre binokuilár 8×42 potom bude 27.6 a pre 15×70 21.8. V praxi je význam indexu relatívnej svetlenosti preceňovaný, keďže skutočne pozorovaný jas obrazu výrazne ovplyvňujú kvalita antireflexných vrstiev, materiál hranolov – a tieto pri porovnávaní len na základe indexu relatívnej svetelnosti nie sú vzaté do úvahy. V drahšom, kvalitnejšom binokulári, vďaka použitým lepším antireflexným vrstvám bude obraz jasnejší ako v lacnejšom s jednoduchšími vrstvami napriek tomu, že ich index relatívnej svetelnosti bude úplne rovnaký.
Šero faktor
Šero faktor je tiež len málo hovoriace vypočítané číslo. Malo by pomôcť pri výbere ďalekohľadu vhodného pre pozorovanie za šera, resp. v slabých svetelných podmienkach (zamračené, hmla, úsvit, súmrak).
Jeho výpočet je jednoduchý, stačí vynásobiť zväčšenie priemerom objektívu a z tohto čísla vypočítať druhú odmocninu. Pre binokulár 8×42 dostaneme hodnotu 18.2, pre 15×70 32.4. Teoreticky, ďalekohľad ktorý má vyšší šero faktor je viac vhodný na pozorovanie za vyššie pomenutých svetelných podmienok. Tento index však takisto pri výpočte neberie do úvahy kvalitu antireflexných vrstiev, materiálov hranolov a pod. takže porovnenie len na základe jeho hodnoty bude málo objektívne.
Dusíková náplň
Tubusy binokulárov predurčených na pozorovanie prírody zvyknú byť naplnené pretlakom dusíkom. Táto náplň zabráni tomu, aby sa vzdušná vlhkosť dostala do tela ďalekohľadu a spôsobovala tam orosenie optiky prípadne znižovala živostnosť kovových častí ďalekohľadu.
Zaostrovanie
Na zaostrovanie binokulárov sa využívajú dva spôsoby. Väčšina binokulárov na pozorovanie prírody je vybavená centrálnym zaostrovaním, to znamená že stačí točiť jedným točítkom a zaostrujú sa naraz oba okuláre. Doptrická korekcia sa nastavuje väčšinou na pravom okulári. Binokuláre predurčené pre astronomické pozorovania sa často zaostrujú pre každé oko zvlášť, keďže toto riešenie je jednoduchšie na výrobu a pri astronomických pozorovaniach nie je nutné časté preostrovanie.
Najbližšie zaostrenie
Je podstatným parametrom binukulára predurčeného na pozorovanie prírody. Stretávame sa s modelmi, ktoré sú schopné zaostrenia už na vzdialenosť 1.5 m Takáto hodnota sa môže zdať nepotrebná – kto by načo používal ďalekohľad pri pozorovaní na vzdialenosť 1.5 m? Ale sú prípady, kedy je takýto prístroj výhodou. Napríklad pri pozorovaní motýľov alebo hmyzu má práve takýto ďalekohľad potrebný.
Ergonómia
Zbytočne vyrobí výrobca ďalekohľad vynikajúcej optickej kvality, ak jeho používanie bude nepraktické, nepríjemné pre používateľa. Keďže pri tomto parametri vstupuje do hry príliš veľa subjektívnych faktorov, je najlepšie, keď si ten ktorý ďalekohľad chytíme, vyskúšame a rozhodneme sa či nám jeho ergonómia vyhovuje viac alebo menej.