Kamery ASI120MM-S a ASI120MC-S od čínskeho výrobcu ZW Optical znovu posúvajú planetárnu fotografiu o úroveň vyššie. Článok v stručnosti popisuje niektoré ich vlastnosti v porovnaní s predchádzajúcimi modelmi.
V oblasti planetárnych kamier, teda kamier využívaných hlavne na fotografovanie objektov Slnečnej sústavy, šiel vývoj v ostatných rokoch dopredu raketovým tempom. Cca do roku 2011 kraľovali kamery TIS DMK21, ktoré ešte stále ťažili z chipu ICX098 známeho aj zo slávnej webkamery SPC900, no oproti menovanej webke dokázali bez artefaktov odosielať do počítača nekomprimované video rýchlosťou 30 obrázkov za sekundu (fps). V rokoch 2011-2012 sa medzi amatérskymi astronómami začali tešiť popularite kamery s výrazne citlivejším chipom ICX618, rýchlosťou snímkovania 60 fps pri rozlíšení 640×480 a viac či menej úspešne vychytanými muchami typu obrazové artefakty či problémy s periodickým šumom. Stále dominovali kamery s rozlíšením 640×480 pixelov, čo ich predurčovalo na používanie hlavne na planéty, resp. nútilo fotografov Slnka a Mesiaca robiť mozaiky z veľkého množstva snímok. Cenovo sa pohybovali (pohybujú) na úrovni približne 500 Euro. Kamery so senzormi s väčším rozlíšením boli (a sú) pomalšie a často ešte drahšie.
ASI120
Koncom roka 2012 sa však začali objavovať pozitívne reporty od prvých používateľov novej, dovolím si povedať prelomovej kamery ASI120 dovtedy málo známeho výrobcu ZW Optical (ZWO) z ďalekej Číny (monochromatické verzie nesú označenie ASI120MM, farebné ASI120MC). Na vývoji a testovaní sa podieľali samotní amatérski astronómovia a vďaka tomu sa podarilo výrobcovi vo veľmi krátkej dobe ponúknuť im kameru, na ktorú zjavne čakali. S rozlíšením 1280×960 pixelov a rýchlosťou vyčítania obrázkov 30fps pri plnom rozlíšení, viac ako 100fps pri rozlíšení 640×480 a 215fps pri ešte stále použiteľnom rozlšení 320×240, bez artefaktov či iných problémov si ihneď získala srdcia fotografov Slnečnej sústavy. Atraktivite kamery od začiatku pomáhala aj aktívna softwarová podpora vo forme neustále sa vyvýjajúceho špičkového programu FireCapture. Dopyt po ASI120 bol začiatkom roka 2013 taký veľký, že v ZWO ich nestíhali vyrábať…
Niekoľko snímkov z týchto kamier v galérii výrobcu: http://www.zwoptical.com/Eng/Galleries/ASI120.asp
USB3.0 ASI120S – ešte rýchlejšia, ešte lepšia
V lete 2014 predstavili prví používatelia a testeri svoje výsledky s novou verziou kamery, ktorá komunikuje s využitím rýchlejšieho štandardu USB3.0. Za názov kamery pridal výrobca písmeno S.
Extrémna rýchlosť pre boj so seeingom. Najväčším nepriateľom planetárneho fotografa je seeing – nekľud atmosféry. Účinne sa proti nemu dá bojovať skracovaním expozície a zachytením čo najväčšieho množstva obrázkov, z ktorých sa pre finálne spracovanie vyberú len tie najlepšie, najmenej ovplyvnené seeingom. A práve tu ukazuje nová ASI120S svoju silu, keď pri plnom rozlíšení dokáže za sekundu zachytiť viac ako 2x toľko obrázkov ako pôvodná ASI120:
Testované na notebooku HP Pavilion G6, Intel Pentium CPU B960 2×2.2 GHz, 4GB RAM
Z takejto vysokej rýchlosti, hlavne pri plnom rozlíšení, budú najviac profitovať amatéri fotografujúci povrch Slnka a Mesiaca, ale takisto aj tí fotografi, ktorí používajú dnes čoraz dostupnejšie motorizované veľké dobsony – či už kvôli nepresnosti ich sledovania objektov alebo kvôli stáčaniu poľa. Nárast rýchlosti aj pri nižších rozlíšeniach je podstatný a zachytené videá obsahujú toľko obrázkov, ako sme si pred pár rokmi nedokázali ani predstaviť – nahrávať Mars alebo Venušu 3 minúty a zachytiť 50 000 obrázkov nie je problém…
Menej šumu pre dlhšie expozície. Väčšina testerov kamery sa sústredila na dosahovanie maximálnej rýchlosti vyčítania obrázkov, ale niektorí z nich spomenuli aj to, že majú pocit že kamera produkuje menej šumu, čo potvrdil aj výrobca. Táto poznámka zaujala aj mňa a keďže som mal k dispozícii na testovanie aj verziu ASI120MM aj verziu ASI120MM-S, spravil som pár testovacích dark framov:
Samozrejme nikto nemôže čakať výsledok konkurujúci chladenej kamere, ale množstvo forografov používa tieto kamery na pointáciu, fotenie DSO expozíciami rádovo v desiatkach sekúnd, alebo online pozorovanie a tí sa menej zašumenému obrazu určite potešia.
Ďalšie postrehy:
V rámci testovania som zachytil niekoľko ďalších postrehov, ktoré považujem za podstatné spomenúť:
- Kamery ASI120S sú vybavené ST-4 portom pre využitie na automatickú pointáciu. Chip, po kritických podnetoch od užívateľov, sa dostal za krycie sklo (ST-4 portom a krycím sklom vybavuje výrobca v súčasnosti už aj kamery s USB2.0 pripojením).
- Obe verzie kamery sú dodávané už s dlhším USB káblom (2 metre) ktorý je pre USB3.0 kameru poriadne hrubý. Káble nie sú príliš tvrdé, čo hodnotím takisto pozitívne.
- Mnoho užívateľov staršej verzie kamery sa sťažovalo na to, že im pri dlhšej expozícii kamera „mrzne” a registrovali podobné problémy aj pri vyčítavaní obrázkov pri plnom rozlíšení a snahe o čo najvyššie fps. Takisto užívatelia signalizovali problém s pripojením dvoch kamier naraz k jednému počítaču a museli pre pointáciu a snímanie s dvomi kamerami používať separátne počítače. V rámci testovania som mal k dispozícii najnovšiu verziu kamery ASI120MM a rovnako ASI120MM-S a nainštalované boli najnovšie ovládače. Obe kamery mi súčasne fungovali pripojené k jedinému notebooku bez problémov (Intel Pentium Dual-Core CPU T4200, 2.00 GHz, 2GB RAM), jedna pointovala pomocou PHD, druhá snímala vo FireCapture. Počas niekoľkodňového testovania som sa nestretol s problémom „zamŕzania” a to ani pri využívaní 30% pretaktovania vo FireCapture s USB3.0 verziou kamery a snímaní rýchlosťou 78fps pri plnom rozlíšení.
Niekoľko obrázkov zachytených kamerou USB3.0 ASI120MM-S v rámci testovania:
Jupiter, Newton 150/750 mm
Urán a mesiace, Newton 300/1500
NGC891, Newton 150/750, 50×80 sekúnd, L filter